Snow Awareness & Avalanche Camp 2005

Lokalita: Axamer Lizum, Rakusko
Cas: 17-18.12.2005
Ludia: Danka

Akcia “Ako predist a prezit v lavine” = lavinove kempy organizovane SAAC.at zacala uz niekedy minuly rok, ked Yura zavetril prilezitost vzdelavania za malo penazi – rakusaci robia kurz zadarmo, pozicaju zaujemcom komplet vybavu a navalia aj denny listok v danom stredisku. Preto sa aj rychlo zaplnia, treba sa registrovat okamzite ked je to mozne. My sme sa registrovali asi 5 minut po zverejneni formularu. Ifco, Vladkick, Juro, Danka, Andy, Toudy, Linda, Igi, Yura presne devat ludi, z ktorych vsak nakoniec odstartovalo v sobotu rano o 7.00 z Bratislavy iba 7, Linda a Igi sa omluvili zo zdravotnych dovodov. Problemy boli s ubytovanim, ziadny z privatov nebol po telefone ochotny nas na jednu noc prichylit, jedine 3 hviezdickovy hotel, kde izba s ranajkami stoji 36 eur.

Cca o 7.05 uz bola otvorena premium slivovica R. Jelinek, ktora spolu s velkopopovickymi kozlikmi sposobila miernu podnapilost 3 clenov osadky. Cesta prebiehala v pohode, akurat hned za Viednou zacala zasnezena cesta, vyburane auta, pomala jazda za odhrnacmi, pripadne mocenie do roznych predurcenych aj provizornych nadob,pretoze Yura nezastavuje :-). Jedina zastavka bola povolena o 8.30 na luxusnom parkovisku s este luxusnejsiou toaletou, vzhladom k silnym crevnym problemom vodica.

V stredisku Axamer Lizum sme mali byt o 15.00, kedy zacinala teoreticka cast kurzu, samozrejme cca 25 km od ciela bola cesta zrazu zaplnena kamionmi, postup sa spomalil na 20km/h, veducemu lepilo, ze co a ako a kedy a kde. Cielova paska bola pretrhnuta o 15.25, o 5 minut sme sa uz votreli do prednaskovej miestnosti, kde sa na radost vsetkych zucastnenych rozliehala lubozvucna tirolstina. Ifco chcel hned jazyk reklamovat, stale hucal, fucal a prskal, nakoniec sa vsetko vyriesil k vseobecnej spokojnosti – nemecky nehovoriaci nafasovali ochotnu tlmocnicku, vybavenu Jurom. Prednasajuci nas oboznamili s tym, kde a ako vznikaju rozne typy lavin. Lavina vsak uz znamena pruser, Majk a jeho komplic nas utvrdili v tom, ze najlepsie je lavine predist co najdokladnejsich vyhodnotenim pocasia a snehovych podmienok. Uz pocas prednasok Toudy zohnal jednu slovenku, tiez ucastnicku kurzu, nacez sa nenechal zahanbit Yura a vylupal z utrob hotela slovenskeho udrzbara Misa, ktory sa ukazal ako fakt neuveritelny bonusak, pretoze vybavil noc s ranajkami a vecerou (obe svedske stoly) za 20 eur na osobu, co je cena menej ako slovenska (hotel priamo na svahu v stredisku 2x vacsom od Jasnej). Vsetko bolo vybavene, mohlo sa zacat s konzumaciou alkoholickych napojov, respektive pokracovat po vzdelavacej dvojhodinke. Prestavkou bola vecera o 19.00, na ktorej sme si spravne dopriali, Miso nam osobitne prestrel, tlacili sme rakuske polotovary ako o zivot (snad su tie velke porcie rozpoznatelne aj z fotiek ;-) ved zadarmo nech aj creva trha) a zalivali ich drzo vlastnym plechovkovym pivom. Po veceri nasledoval kulturny program zlozeny z pozerania rakuskej telky, popijania a nahanania holdandskych stredoskolaciek, ktore sa bavili vybuchavanim roznych melodii na nase dvere. Vsetci okrem Jura a Danky, uzivajucich si 4 vyrocie na vlastnej izbe, sme vypadli dole na didzinu, dali dva futbalky. Yura zlikvidovany 9.5 hodinovym soferovanim o 23 zalomil, kdezto zvysok sa vydatne posiloval, co sa najviac prejavilo na Ifcovi – zrazu rozumel nemcine, dokonca aj holandstine a vsetkym pritomnym rozpraval zazitky z komunistickeho detstva. MEGABONUSOM je jeho ponukanie tuzemskeho um-u rakuskemi kucharovi v ramci vdaky za veceru, nacez sa objavil Miso s tym, ze kuchar si akurat nasledkom um-u vyzvracal protezu do toalety a uz sa s nou definitivne rozlucil. Na diskoteke sa ladne pohybovala fyzicky dobre disponovana dievcina, pred zaujmu svarnych slovakov, ktori vsak utreli hubu, pretoze divca zmizlo a objavilo sa az v druznom rozhovore s Ifcom pri toaletach.

Rano sa nieslo v znameni testovania roztaznosti mocovych mechurov – Ifco sa presthoval z postele na zem do kupelne, kde sa nezabudol zamknut, co vyvolalo rano v zbytku prebudivsich sa znacnu vlnu nevole. Vsetko sa vsak vyrieslo, zvladli sme bohate ranajky a o 8.45 sme uz fasovali pipaky, lopaty, sondy, denne listky instruktor Robert a ucastnik Alex. Kedze cez noc napadlo 40-60 cm prasanu dali sme si najskor nejake jazdy, potom este nejake a nakoniec aj z Roberta vypadlo, ze ked uz su take fajn podmienky, tak by bolo skoda nezajazdit si, ako spravny domaci sa nenchal zahanbit a diktoval vo velkom style. Doobeda sme mali pocas jazdenia obcasne prestavky s vykladom a nazornymi ukazkami jednotliych typov nebezpecnych svahov, poobede nasledovalo samotne pouzitie vyhladavacov – jeden clovek zakopal pipak v ruksaku do snehu, ostatni ho hladali v co najkratsom moznom case. Priebezne sme sa posilovali umom, ktori ocenili aj rakusaci, iba Ifco ostal verny mineralnej vode. Fotky boli na plane poobede, avsak pocasnie sa zhorsovale umerne s velkosotou deflorovaneho prasanu – o 14 uz bola hmla a vsetko rozjazdne, my sme si vsak uzili dosytosti, vzhladom na kondicu. Koniec prisiel o 15.30, odovzdali sme nacinie, vrelo sa rozlucili, okupali, a ficali domov, naivne veriec, ze cesta bude tentokrat kratsia – veru naivne, bolo to znova presne 8.5 hodiny, takze prichod o 02.00.
Kemp bol zo strany organizatorov super pripraveny, pocasie vyslo neskutocne (odhliadnuc od cestovania), ubytovanie uz lepsie ani byt nemohlo, proste akcia ako ma byt, pochvalu ziskava Danka sa sportove vykony hodne trenovaneho jedinca, ako aj Ifco za dostojne reprezentovanie slovenskej natury ;-)))